Život ktorý zmenil svet

Autor: Svätopluk Huba | 2.3.2011 o 1:00 | Karma článku: 2,76 | Prečítané:  472x

Môžeme polemizovať, či je vôbec osožné veriť... ale my všetci veríme a ukazuje sa to osožné. Vlastne to je nevyhnutné. Veríme, že ten skrkvaný zdrap papiera s červenými klenbami a nápisom "10 EURO" má skutočne cenu akciového mobilu, športovej mikiny, priemernej knižky, alebo solídnej opice. Ten papier je v podstate bezcenný, cennejšia je škatuľka zápaliek. Ibaže my všetci veríme, že cenný je - a tým pádom je.

Bol raz jeden Ježiš.

Kto bol, čo bol, prečo bol – to všetko je po dvoch tisíckach rokov veľmi nejasné. Nejasné to podľa všetkého bolo aj vtedy a tam – v Palestíne, pár desaťročí po roku nula. Biblia dokazuje, že v tom nemala jasno ani Ježišova rodina a dokonca je dosť možné, že v tom nemal príliš jasno ani on sám. Ak on sám teda nevedel, kto je, ako môžeme dnes s istotou tvrdiť, že my to vieme?

Kresťania (katolíci, protestanti...) veria, že Ježiš bol človek aj boh zároveň. Isto mi prepáčia, ak sa k tejto téze postavím skepticky (Tak bol Boh, alebo len človek? Ako môže byť niekto vlk a zajac zároveň - ak nejde o metaforu?) a skúsim ju laicky preveriť.

Že Ježiš existoval je dúfam každému jasné - žiadna z postáv staroveku či stredoveku nie je dokázaná z toľkých nezávislých písomných prameňov ako on.  Ale kto bol, čo bol, prečo bol – to všetko je po dvoch tisíckach rokov veľmi nejasné. Nejasné to bolo aj vtedy a tam – v Palestíne, pár desaťročí po roku nula. Nemala v tom jasno ani Ježišova rodina (ak vychádzame z Biblie) a dokonca je dosť možné, že v tom nemal príliš jasno ani on sám. On sám teda nevedel, kto je, ale vedel, kým môže byť.

Čo ak celá veľká veda okolo Ježišovej výnimočnosti spočíva vlastne len v tom, že to bol obyčajný človek, ktorí mal veľkú vieru. Mal nepredstaviteľne silnú a pevnú vieru, takú veľkú, akú nikto pred ním (a zatiaľ ani po ňom) nemal. Podľa (dávnejších, no to neznamená že neaktuálnych) prieskumov je slovo „verím“ najsilnejšie slovo, ktoré dokáže ľahšie presvedčiť než akékoľvek iné slovo.

Veríme že malé papieriky (peniaze) majú hodnotu. To je jeden z príkladov viery v dnešnom svete, rozhodne tu viera má svoje miesto. Ďalej si vezmime autosugesciu. Jej sila je až podivuhodná – určite ste už počuli o prípadoch, keď viera v pozitívny účinok obyčajných vitamínov vyliečila rakovinu a zatiaľ čo lekári krútili hlavami (a viac menej tvrdili, že rakovina ustúpila kvôli niečomu, čo s vitamínmi nemalo nič spoločné, len nikto neprišiel na to, čo to bolo), psychológovia zapisovali do diárov. Ostatne, psychológovia sugesciu VEĽMI často používajú. Aj taká sebadôvera je druh sugescie, alebo poznáte tú múdrosť, že sto krát opakovaná lož sa stáva skutočnosťou.
Tak to všetko, a ešte oveľa viac (a mohol by som to tu pospomínať, ale to by bola úvaha dlhá a dlhé veci málokto vôbec začne čítať) sú fakty o viere.
Ak vezmeme na vedomie, že Ježiš mal najsilnejšiu vieru akú živý človek kedy dosiahol, je jasné, že sme v oblasti dohadov. Takéto nehmatateľné prejavy vedomia sú ťažko skúmateľné už samé o sebe a platí to dvojnásobne, keď je už objekt skúmania nedostupný takmer dve tisícky rokov.
Mohol silou viery uzdraviť chorých? Samozrejme! Mohol silou viery zapôsobiť na davy ľudí? Samozrejme že mohol (dokonca lepšie než bilboardové kampane s usmievavými pánmi v kravatách). Mohol vierou premeniť vodu vo víno? To už také zrejmé z pohľadu dnešnej vedy nie je. Mohol kráčať po vode? Rozkazovať vetru? Mohol predvídať budúcnosť? A, nakoniec, mohol vstať z mŕtvych?
Toto posledné bol podľa kresťanskej náuky jeho najväčší čin. Z pohľadu vedy zas najťažší. Je smutným faktom, že zákutia mysle sú stále neprebádané, zákutia smrti ešte viac a teda je celkom dobre možné (tu našu vedu musíme opustiť, pretože tá zatiaľ nie je tak ďaleko aby toto potvrdila či vyvrátila), že taká veľká viera dokáže vrátiť ducha späť do tela bez ohľadu na to, či veríte v nejakého boha, mimozemšťanov, karmu, alebo v nič.
Ale kde Ježiš tú vieru vzal?
Myslím, že bola výsledkom kombinácie inteligencie a ukážkovej výchovy. V dvanástich vraj debatoval s jeruzalemskými rabínmi a to odkazuje na jeho valnú inteligenciu (aj keď všetci kolo neho to označili za božie dielo, ale prečo sa čudovať - všetci okolo neho boli veriaci a koniec koncov aj on). Ďalej tu máme tie slávne slovné prestrelky s farizejmi. Tí potmehúdi ho neraz chceli slovne dostať do úzkych, lenže vždy boli na Ježiša prikrátki – opäť jeho inteligencia.
Nikde v evanjeliách nie je zachytený Ježišov výrok typu "Som boh".
Veril sám Ježiš v to, že by bol božím synom? Niekoľko ráz sa dal počuť, že áno. Na tomto je postavený kresťanský dohad o Ježišovej božskej osobe. A tisíc ráz sa dal počuť, že všetci sme božie deti. Na tomto je postavený môj dohad, že Ježiš bol „len“ človek a sám nikdy netvrdil opak.
A keď sa ho Pilát spýtal: „Si boží syn?“ Ježiš, sa musel v duchu buď smiať nad ľuďmi a ich zmýšľaním, alebo skôr plakať. Každý, kto je dostatočne výnimočný, je v očiach ostatných hneď bohom.
Podľa rímskokatolíckej náuky bol Ježiš boh, ktorý na seba vzal ľudskú podobu... ale ako potom vysvetlíme, že ľudí, ktorí pred ním padali na kolená, dvíhal zo zeme? A zároveň učil, že jedine bohu sa treba klaňať? Buď tu máme boha schizofrenika, alebo človeka s obrovskou vierou.
Drahý bratia a sestry, neverím že Ježiš bol boh a teda bol vševediaci a všemohúci. Je ľahké z neho urobiť boha, postaviť ho mimo nás ľudí. Akosi ľahšie sa nám veriacim dýcha, keď si myslíme, že všetko čo Ježiš dokázal vďaka svojej božskej podstate. A to my nezvládneme, takže sa o to ani netreba snažiť.

Kdeže. Podľa mňa to bol "len" človek - najväčší človek v dejinách našej planéty. Sám učeníkom hovoril, že viera dokáže prenášať hory. Sám to demonštroval dodnes nemožnou premenou vody na víno, alebo utíšením búrky. Keď to ľudia videli na vlastné oči, nič iné ako veriť im neostávalo.
Ale ani on sám nebol bez pochybností (čo je opäť čisto ľudské správanie). 40 dní bol sám a hladný v tichu púšte, kde mohol robiť jednu jedinú vec: premýšľať. 40 dní premýšľania, boja s vlastnou mysľou a „démonmi“ v nej ukrytými.
Čo to podľa Biblie ten diabol ukazoval Ježišovi? Pamätáte sa na hodiny náboženstva? Čo to mohol podľa diab Ježiš získať? Celý svet! Veru, človek s TAKOU vierou a inteligenciu by si hravo podmanil celý svet. To predsa chcel Alexander Veľký, Ramzes, väčšina rímskych cisárov, Napoleon, Hitler, alebo Lenin a mnoho ďalších. No nikto to nedokázal a ak by to niekto mohol dokázať, bol by to práve Ježiš – ten čo dokázal prikazovať moru a vetru a určite vedel aj strašnejšie veci...
Toto bol ten skutočný boj, boj s vlastným ja. Povedzte, keby ste boli o toľko mocnejší než celé ľudstvo dovedna, necítili by ste sa trochu... nadradený? Oprávnený vziať veci do vlastných rúk? Vládnuť? Síce múdro a spravodlivo, lepšie než akýkoľvek kráľ, ale predsa vládnuť. Pre dobro ľudí, ale aj pre svoje ego.
Zaujímavé je, že by tým zároveň splnil aj slová starozákonných prorokov: lebo boží syn mal prísť a stať sa kráľom v najväčšom najkrajšom (a ešte si domyslite ďalších tristo superlatívov) kráľovstve všetkých čias. Vo večnom, ktoré nebude poznať vojny a podobne. Skutočne zákerné pokušenie, Ježiš si vybral inú cestu. A tým je od všetkých ostatných tak odlišný.

Dobre, ale keď bol Ježiš taký, čo teda urobil? Čo po sebe zanechal a prečo? Čo vlastne chcel? Zdá sa, že Ježiš chcel mier. Dobro. Lásku. Pokoj. Všetky tieto veci idú ruka v ruke. Ale... ako to dosiahnuť? Ako môže jeden človek presvedčiť celú planétu, tento dobre premazaný a zabehnutý stroj (už vtedy) konzumnej spoločnosti?
Samozrejme, ide o to, urobiť to nenásilne. Účel nesvätí prostriedky. Človek sa násiliu podvedome vzpiera (lebo násilie je proti prirodzenosti). Ako teda? Ježiš sa rozhodol, že nám dá príklad. Bude robiť to, čo by žiadal od nás. Sám hovoril, že to je možné: „Ak budete mať vieru ako horčičné semienko, poviete tomuto vrchu ‚Vstaň a choď!‘ a on vás poslúchne. A nič vám nebude nemožné.“ Také jednoduché, niektorým sa to do istej miery podarilo: predovšetkým jeho učeníkom, ktorí mali svoju vieru o čo oprieť, lebo poznali Ježiša a vedeli, že to skutočne nie je nemožné. A neskôr rôzni svätci. Alebo predtým Budha a mnoho ďalších, ktorí o kresťanstve ani nepočuli.

A čo dosiahol Ježiš? Viac než ktokoľvek iný. Vezmime si to z imperiálneho hľadiska. Alexandrova ríša je dávno v ťahu, Cézarova rovnako, Leninov komunistický sen tiež vzal roha a to nehovorím o nacistickej árijskej ríši. Ale Ježišovi nasledovníci sú stále tu, vyznávajú najväčšie náboženstvo sveta (islam a judaizmus sú druhé a tretie -jedno z kresťanstva priamo vychádzajúce a druhé mu zas predchádza a v zásadných otázkach majú mnoho spoločného) a položili základ celej západnej spoločnosti (tej, ktorá je teraz najviac vpredu po technickej, sociálnej a neviem akej stránke vpredu).

Kresťania (skutočný, nie tí povrchní) sa podľa Ježišovho vzoru snažia pomáhať okoliu a ako jedinci zlepšujú svoje okolie – viac či menej výrazne. Kresťanský klér mal v temnom stredoveku najvyvinutejší systém vzdelávania a tak nečudo, že práve kláštorné školy poslúžili ako predobraz súčasnému systému školstva, ktorý funguje na celom svete (no dobre, v Antarktíde žiadna škola nestojí, ale inak...). Kláštory pre vlastné potreby zdokonaľovali pergameny až vytvorili papier. Gutenberg objavil kníhtlač, lebo sa pokúšal vytvoriť spôsob rýchlejšej výroby biblií a prvá vec, ktorú vytlačil bola prvá kapitola z Jánovho evanjelia.... a mohol by som dokazovať na čo všetko by sa bez Ježiša pravdepodobne vôbec neprišlo a ak hej, tak omnoho neskôr.
Človek s obrovskou vierou môže zmeniť svet. Možno sa čochvíľa objaví ďalší tvrdiac, že nič nie je nemožné. A my ho nebudeme chápať, urobíme z neho boha, rebela, zločinca. A pohltíme ho, ako slané more pohltí jednu kvapku sladkej vody. (Lebo z množstva núl ľahko vznikne reťaz, ktorú nepretrhne ani génius.)
Takže kto to bol podľa mňa ten Ježiš? Človek, ktorý zmenil svet. Človek ktorý pre ľudstvo znamenal skok vpred, človek, ktorý chápal ľudí viac než si myslíme, aj keď nie je v našich silách pochopiť jeho. No môžeme pochopiť jeho odkaz a zariadiť sa podľa neho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?